Minule, keď som si niečo kreslil, zafúkal Vietor tak silno, že mi vyfúkol všetky pastelky a vzal ich so sebou. Naozaj ma to nahnevalo, a tak som sa vybral Vietor hľadať. Našiel som ho sedieť na vrchu Čebrať. Pastelky mal so sebou a niečo kreslil. Keď som sa ho opýtal, prečo mi zobral moje pastelky, smutne sa na mňa pozrel a posťažoval sa mi, že on si tak rád kreslí, ale nemá vlastné pastelky… Napadlo ma, že pastelky zapichnem u seba doma v Čutkove do zeme tak, aby tuha smerovala do neba. Vietor môže hocikedy prísť s papierom a ako bude papier unášať, tak budú pastelky naň kresliť! Odvtedy vždy keď večer počujem čosi šuchotať, viem, že to si kamarát Vietor prišiel niečo nakresliť.
